Potulky Tatrami fotogaléria dlhosrstých kólií

• 18.08.2011 - Výstup na Slavkovský štít ( 2 452.4 m):

Tento výstup sme dlho plánovali a tak som veľmi rada, že sa nám to podarilo. Slavkovský štít je so svojou výškou jedným z najvyšších zdolateľných vrchov bez použitia horského vodcu alebo horolezeckej techniky. Výstup je zdĺhavý (10 hodín tam-späť) a náročný. Nám to trvalo dlhšie, keďže sme veľa fotili a robili si občerstvovacie pauzy kvôli psíkom ;) Je to jedno z najvyšších miest v Tatrách, ktoré zvládne prekonať i pes. Samozrejme, vzhľadom na ťažký kamenistý terén musí mať vynikajúcu kondíciu a veľa síl. Spolu s kóliákom Rebelom Robespierrom Zelené tuje a kraťandou Andromedou Jantárova hviezda tak naše kólie týmto výstupom jednoznačne trhli svetový rekord v nadmorskej výške ;) Moje chlpaté zlatíčko to statočne zvládlo a užívalo si tatranské výhľady, ktoré tak miluje! Bol to náročný, no nezabudnuteľný deň. Ďakujem Peťovi Suvákovi za dychvyrážajúcu fotodokumentáciu! Výber najkrajších fotografií:

 

 

• 06.08.2011 - Výlet na Štrbské pleso - vodopád Skok:

Spravili sme si super výletik do Tatier s kamarátmi. Okrem Jašky sa tu zišli aj dve kólie: Samantha Sue Zelené tuje a Rebel Robesprierre Zelené tuje, plus bígel Arisko a kríženec Bender. Bolo ozaj skvele a veľmi - veľmi veselo. Nuž, keď sa zíjde takú super partička ľudí a psov, ani inak nemôže byť ;) A myslím, že naša svorka bola celkom dobrá aktrakcia aj pre turistov :) Jaška ocenila najmä možnosť vyčvachtať sa vo všetkých horských bystrinkách, ktoré boli cestou :) Pár krásnych fotiek od Lucky a Katky Schmiesterovej:

 

 

• 29.12.2010 - Nízke Tatry - Kráľova hoľa (1946 m.):

O Kráľovej holi som snívala už niekoľko mesiacov. Konečne však prišla príležitosť navštíviť toto očarujúce miesto - symbol Slovenska, miesto opradené povesťami a básňami. Na vrchole som konečne pochopila prečo...toto miesto má neskutočné čaro a úplne si ma získalo. Bol to pre mňa zážitok roka !!! Deň bol ako stvorený na turistiku - krásne mrazivo, slnečne a bezvetrie. Ani sme nedúfali v takú fantastickú viditeľnosť. Snehu bolo tak akurát, tak sme sa spolu s našou výpravou (ja, jaš a 3 kamaráti) vydali po modrej turistickej značke z dedinky Šumiac. Cesta hore nám trvala približne tri hodinky, prevýšenie bolo značné a i keď to bola asi najnáročnejšia túra tohto roku, každý meter sme si vychutnávali. Jaška ma svojim tempom nechávala pozadu a každú fotozastávku silne prežívala, pretože "ona nechce zastavovať, ona chce íííísť" :D Jašenka Tatry miluje, takže bola výletom nadšená a driapala sa na každú skalu, aby si vychutnala výhľad. Na vrchole sa bola neuveriteľná zima, len čo sme sa ohriali a najedli v malej vyhrievanej miestnosti v budove vysielača, vyskočili sme urobiť pár fotiek na vrchole. Mrzli sme my, aj naše fotoaparáty, len Jaška sa tvárila, že zima sa jej netýka a čistila si ležiac na snehu labky od snehu :) Cestou dole sme zažili ešte nádherný západ slnka a potom šup do auta a naspäť domov. Škoda, keby som mohla, strávim na vrchole Kráľovej hole večnosť! Ten pohľad by ma snáď nikdy neomrzel! A Jaška by mohla napríklad strážiť vysielač, to by ju celkom isto bavilo ;)

 

 

• 31.10.2010 - Túra na Babky - Západné Tatry (1156 m n.m.):

V rámci stretnutia kóliárov na Liptove sme si zorganizovali skvelý výlet do Západných Tatier na vrch Babky. Vzdialenosťou bol síce kratší (9.54 km), ale jeho náročnosť spočívala v prekonaní výškového rozdielu 800m na približne štyroch kilometroch. 7 dlhosrstých kólií, 1 krátkosrstá kólia a jeden Shapendoes - to je tatranský unikát. Psiská si to užívali a svojou výdržou náš prekvapila najmä šteňacia časť našej výpravy. Bol to nezabudnuteľný deň. Ďakujeme našim priateľom za super spoločnosť, fantastické pohostenie a krásne fotky!

 

 

• 25.09.2010 - Túra v Belianských Tatrách (1933 m n.m.):

Po dlhšej dobe sa nám opäť podarilo dostať do Tatier. Trasu naplánoval kamarát a ja som už len doladila detaily. A aby mal kto nadávať, čo za náročnú túru sme vymysleli, pribrali sme so sebou ešte jednu kamarátku. Ráno sme vyrazili z Košíc a čo nevidieť sme dorazili do Ždiaru. Jaška bola veľmi vzrušená a nevedela sa už dočkať výletu. Vyrazili sme cez prekrásnu Monkovú dolinu hore až na Kopské sedlo. Trasa bola úžasná, no neskôr sa dovalilo veľké množstvo turistov, takže sme sa cítili ako na autostráde. To však v Tatrách nie je žiadna rarita. Jaška skákala po skalách ako kamzík, no aby sa nepovedalo, tak sme tie naozajstné kamzíky aj zahliadli. Dokonca sme na neďalekých lúkách zazreli aj medvediu rodinku, čo bol pre nás veľký zážitok. Z Kopského sedla sme pokračovali na Biele pleso a odtiaľ cez chatu Plesnivec až do Tatranskej Kotliny. Jaška bola výletom nadšená a myslím, že obe by sme si želali, aby deň trval ešte dlhšie a aby sme toho stihli prejsť ešte viac. A keď chcete vidieť, ako vyzerá spokojná kólia po celodennej túre, pozrite si poslednú fotku Jašky, fotenú na ceste domov autom ;)

 

31.07.2010 - Výstup na Baranec - Západné Tatry (2184 m n.m.):

Keď nás kamarát Ďuri pozval na túru do Západných Tatier, nemohla som odmietnuť. Už dlho som plánovala s Jaškou navštíviť Tatry - takže toto pozvanie prišlo ako na zavolanie. Našim spoluturistom bol Ďuriho kamoš Marek s vlčím špicom "Atilom", s ktorým Jaška vytvorila skvelý turisticky team. Bohužiaľ po príchode do Pribyliny nás "privítalo" daždivé počasie a chvíľami som si už myslela, že z tury nič nebude. Našťastie po polhodine pochodu dážď ustal a začalo sa rozjasňovať. Zvyšok túry sa teda niesol v krásnom slnečnom počasí - ako na objednávku ;) Stúpanie bolo síce náročné, ale šlo sa skvele ! Motiváciou nám boli nádherné výhľady na hrebeni. Kilometre ubiehali v tej krase veľmi ľahko. Jaška bola nadšená, tury a výlety miluje, ale toto bolo niečo výnimočné, pretože kopce a výhľady - to je jej živel. Mala neuveriteľné tempo a len sa mi z popredia chechtala, keď som v ťažších úsekoch výstupu fučala ako unavený kôň :D No stálo to zato - výhľad z Baranca bol jednoducho fantastický!! A aj pocit, vyliezť na tak veľký kopec. Zdola z dediny sa to zdalo takmer nedosiahnuteľné a zrazu sme tam stali !!! Za krásne fotky a nezabudnuteľný deň ďakujeme nášmu kamarátovi Jurajovi Pivkovi: