Na konci Hájskej doliny pod Jelením vrchom, pri prameni Hájskeho potoka, sa nachádza v 15.-16. storočí Valachmi osídlená obec Hačava. V obci sa zachovala pôvodná ľudová architektúra a príroda je tam tiež naozaj nádherná a nepoškodená. Okolie tejto dedinky je už dlhé roky našim obľúbeným miestom na výlety. Naším cieľom pre dnešný výlet bol vrchol Jelenieho vrchu. Bolo nádherné slnečné počasie, bez vetra. Planiny ešte sem tam zdobili mapy snehu a v lesoch bolo snehu ešte hojne. Strávili sme tu jeden krásny víkendový deň - opäť bezvetrie a nádherne slnečno.

Ideálny deň na návštevu Zádielskych skál. Vyštverali sme sa po náučnom chodníku z dediny Zádiel až hore na skaly a užívali sme si výhľady za bezveterného počasia. Jeden z prvých teplých víkendov tohto roku. Ohník sme si spravili pri ovčinci, ktorý v tomto období ešte zíva prázdnotou. V jari sa sem však opäť nasťahujú ovečky a pastier a všetko to tu ožije. Jaška mala veľkú zábavu behať po planinách a skrývať sa poza kosodrevinu, aby som ju náhodou nemohla odfotiť :) Až po výdatnom obede sa troška zastabilizovala a už mi aj v kľude pózovala :P

S rodinou sme navštívili toto čarokrásne miesto - krasovú 3 km dlhú dolina pri obci Zádiel. Je miestami len 10 metrov široká a jej vápencové skalné útesy dosahujú výšku vyše 300 m. Vedie tu cestička a vedľa nej krásny potôčik. Je to obľúbené miesto turistov, avšak v zimnom období je ich tu pomenej. Skvele sme sa prešli, pri chate na konci doliny sme si urobili ohník a opiekli dobrotky (bola to celkom fuška v tom snehu založiť oheň). Jaške sa tu veľmi páčilo - ako stále na výlete a veselo behala sem a tam :)

S kamarátom Jožkom sme sa rozhodli prejsť síce troška kratšiu, zato veľmi peknú trasu z dedinky Háj, po okrajoch Zádielskej doliny a po hrebeni až na Turniansky hrad. Výhľady boli na nezaplatenie a foťáky preto nám cvakali jedna radosť. Asi aj preto sme na Turniansky hrad dorazili už po zotmení. To nás však vôbec neodradilo (a ani hlad nám nedovolil) a ešte sme sa rozhodli opekať. Atmosféra nočného hradu ožiareného iba svetlom z ohňa bola úžasná. Jaška nás strážila ako sa na hradnú kóliu patrí. Po naplnení brušiek sme sa vydali po svetle mobilu naspäť do dedinky Háj a cestou sme vďaka Jaške nestretli žiadne diviaky ;)

S Peťom Suvákom s kraťandou Bryšom a jeho bratom Martinom sme navštívili dedinku Háj - ležiacu na dotyku Košickej kotliny so Slovenským krasom. Od nej smerovalo naše putovanie hore na Jasovskú planinu ku vyvieračke Miglinc - ďalej do sedla Železná brána až na Jelení vrch s nádhernými výhľadmi. Odtiaľ do Hačavského sedla cez rázcestie "Bez vody", na križovatku "Ku skale" až na výhliadku nad Cukrovou homoľou. Odtiaľ už naspäť do Hája, takmer za tmy. Bola to celodenná túra a psiská sa do sýtosti vybehali. Veľa sa fotilo, ešte viac točilo a aby som nemusela opisovať tú úžasnú a nezabudnuteľnú atmosféru, odporúčam si okrem nádherných fotiek pozrieť toto skvelé video, ktoré takisto točil Peťo Suvák (pozri na HD kvalite, 720p.) Vďaka!